KameliaB

Veľavážený pán Majster Bulgakov!

Prečítala som si Váš román  Majster a Margaréta. Zatiaľ iba trikrát. Na prvý raz sa mi to, prepáčte, nedalo. Nedalo sa mi to všetko si naraz predstaviť ani si zosúladiť,  kto s kým a kde,  je práve  tam, kde  ste ho Vy, Majstre Bulgakov,  chceli mať a hlavne prečo.

Ani sa Vám nečudujem, že ste román písali vyše desať rokov. Mne by na taký román nestačilo ani sto rokov samoty. Každá kapitola sa mi vidí, pán Bulgakov, ako jedna perla. Krásna aj sama o sebe. A všimla som si aj to, že tých perál je vo vašom románe viacero  druhov.
Čierne aj biele. A sú poukladané tak, ako by som to povedala - antiparalelne. (To slovíčko - antiparalelne  mi ale napadlo až po treťom prečítaní, milý Majster.)

Pri prvom prečítaní som chápala len akýsi, napoly srandovný, napoly smrteľne vážny zmätok, neuveriteľné kúsky a kúzla, páchané v najhoršom úmysle - súdiť ľudí podľa skutkov už tu, na tomto svete a za života - ktoré sa začali diať najprv pri Patriarchových rybníkoch, potom  u Gribojedova, tak v dome na Sadovej ulici, vo Varieté a napokon obrátili hore nohami celú Moskvu. A to všetko pre jednu jedinú príčinu –  že do Moskvy zavítal čierny mág, iluzionista,  profesor Woland aj so svojou prečudesnou suitou – prečudesne poobliekaných a ešte čudnejšie, a  sebavedomo sa tváriacich kumpánov – Korovieva, Azazela,  Hely (tá mala na sebe oblečenú len nefalšovanú, čistú  ženskú kožu) a obrovského čierneho kocúra Mosúra – hlavných aktérov "spravodlivosti", ktorej v Moskve napáchali viac ako dosť.

Aj som si po prvom prečítaní pomyslela, či ste náhodou neodpisovali od pani Rowlingovej, čítajúc o všetkých tých trikoch či lietaní na metle, a ak by aj, pravdupovediac, Váš plagiát sa mi videl oveľa lepší. Už aj preto, lebo píšete aj o veľkej láske, láske majstra  - spisovateľa a jeho múzy - Margaréty, o láske až za hrob, a toto vo veľkej literatúre nesmie chýbať.  (Len sa mi zdalo, milý Majster, čudné, že zloduch a čierny mág ako je Wolland zo všetkých síl napomáhal takej čistej láske týchto dvoch milencov. Aj preto som Váš román čítala na trikrát.) Ale, odhliadnuc od týchto drobných, no, pripúšťam, že pre takého Majstra ako ste Vy , prehliadnuteľných  nezrovnalostí, bol by Váš román zábava! Bol by to humor ako sa na ruského klasika patrí! Bol by. Mohol by ním veru byť, ak by na scénu Vášho skvelého románu nebol vyšiel:

 ,,...v bielom plášti so šarlátovou podšívkou šúchavým jazdeckým krokom včasráno štrnásteho dňa jarného mesiaca nisana na krytú kolonádu medzi dvoma krídlami paláca Herodesa Veľkého miestodržiteľ Judska Pontský Pilát.“

A všetko sa tým len skomplikovalo. Všetko.

Milý Majster, tak úžasný román, ako je ten Váš, som ešte nečítala. Všetko ste dokázali tak brilantne obrátiť naruby. Aj Moskva aj dobro, aj zlo - sú tu postavené hore nohami -  a v istých okamihoch sa mi zdalo, že ani Vy sám, milý Majster, neviete, ako by mali naozaj stáť. Najkrajšie, a to som  zistila  až pri treťom prečítaní, ste ale opísali okolnosti ukrižovania toho naivného blázna Ješuu Ha-Nocriho. (Ale keď bol taký blázon, prečo ste nechali Pontského Piláta, aby sa  umáral kvôli Ješuovi vo svojom svedomí ešte aj na druhom svete? Nuž, nech ste to ale mysleli ako mysleli,  je to isto-iste jedno z Vašich majstrovských tajomstiev, ktoré robia veľkú literatúru veľkou).

Ďakujem Vám za Váš román.