Prózy vraj jedného z najvýznamnejších súčasných slovenských autorov držím v rukách prvýkrát . Ani neviem, prečo mi napadlo si objednať knižku tohto autora. Veď literatúrou sa nezaoberám a povinné čítanie mám už dávno za sebou. Podvedome uvažujem ako pravá slovenská literárna macocha, navyše, kedy mám všetky tie domáce knihy prečítať, keď nestíham čítať ani tie "svetové" ?
Napriek všetkému, zaujali ma informácie z internetovej stránky jedného vydavateľstva a objednala som si začiatkom júna zbierku poviedok - doteraz pre mňa neznámeho - Jána Johanidesa - Dedičný červotoč.
Dnes som sa dostala na koniec novely Holomráz. Som nadšená. Johanidesom. Nachádzam svoju krvnú skupinu. V slovenskej literatúre. Nečakala som to. Ak som nad prvými troma poviedkami dvíhala obočie, Holomráz ma definitívne presvedčil, že čítam "svetové". Hľadám po internete bližšie informácie o Jánovi Johanidesovi.
Začínam velebiť svoju intuíciu a trochu jej prestávam rozumieť. - Z internetových správ sa dozvedám, že 5. júna, (v čase, keď som si nevedomky objednala jeho zbierku próz), vo veku nedožitých 74 rokov, náhle zomrel v šalianskej nemocnici na zlyhanie srdca významný slovenský súčasný spisovateľ - Ján Johanides.
Odpoveď, prečo som si vybrala práve Johanidesovu zbierku a natrafila som na to "pravé", po čom moje literatúrychtivé ja už dávno prahlo, aj z domácich zdrojov, je možno ukrytá aj v tejto Johanidesovej myšlienke z jeho novely Holomráz:
,,Býva takmer pravidlom, že dostávame odpovede na svoje otázky, keď ich najmenej očakávame. Ale aj tak výlučne iba vtedy, ak má človek sluch alebo zrak už natoľko zosilnený utrpením, že je schopný tú odpoveď počuť alebo vidieť v určitej, vopred nevypočitateľnej, uzlovej udalosti, čo nás znezrady obkľúči, pretože rukopis bytia, ktorý je jednostaj nečitateľný, ale zároveň stále jasno zrozumiteľný, býva nezriedkakedy iný. Sme oslovovaní cez priebeh vlastného života v spojitosti s dejom iných životov."
Dnes som sa dostala na koniec novely Holomráz. Som nadšená. Johanidesom. Nachádzam svoju krvnú skupinu. V slovenskej literatúre. Nečakala som to. Ak som nad prvými troma poviedkami dvíhala obočie, Holomráz ma definitívne presvedčil, že čítam "svetové". Hľadám po internete bližšie informácie o Jánovi Johanidesovi.
Začínam velebiť svoju intuíciu a trochu jej prestávam rozumieť. - Z internetových správ sa dozvedám, že 5. júna, (v čase, keď som si nevedomky objednala jeho zbierku próz), vo veku nedožitých 74 rokov, náhle zomrel v šalianskej nemocnici na zlyhanie srdca významný slovenský súčasný spisovateľ - Ján Johanides.
Odpoveď, prečo som si vybrala práve Johanidesovu zbierku a natrafila som na to "pravé", po čom moje literatúrychtivé ja už dávno prahlo, aj z domácich zdrojov, je možno ukrytá aj v tejto Johanidesovej myšlienke z jeho novely Holomráz:
,,Býva takmer pravidlom, že dostávame odpovede na svoje otázky, keď ich najmenej očakávame. Ale aj tak výlučne iba vtedy, ak má človek sluch alebo zrak už natoľko zosilnený utrpením, že je schopný tú odpoveď počuť alebo vidieť v určitej, vopred nevypočitateľnej, uzlovej udalosti, čo nás znezrady obkľúči, pretože rukopis bytia, ktorý je jednostaj nečitateľný, ale zároveň stále jasno zrozumiteľný, býva nezriedkakedy iný. Sme oslovovaní cez priebeh vlastného života v spojitosti s dejom iných životov."
Komentáre
Páčilo sa mi len málo jeho kníh...
neviem, ako sa mi budú javiť ďalšie prózy,
čo Ťa na J.J. najviac odrádzalo?
poviedky Jána Johanidesa som čítal ako študent na odporúčanie priateľa...
možno dobre, že som ho nečítala ako študentka
cítim, že to, čo píše, je pravdivé, stretla som sa už z podobným uvažovaním alebo správaním sa jeho postáv, viem, že niečo také existuje, a preto si myslím, že je vynikajúci pozorovateľ ako to dokázal detailne a pravdivo vložiť do svojej prózy samozrejme sú tam ešte ďalšie veci, ktoré ma dokázali prekvapiť - stupňovanie deja prostredníctvom kriminálnej zápletky a celkový moment prekvapenia v závere a pritom to nestráca humor, aj keď čierny.. J.J. bol zrejme naozaj skeptikom
Neviem, či by som to nazvala odrádzaním...
Ale neplatí to pre všetky jeho knihy, ktoré sa mi dostali do rúk... hoci asi prevažuje ten negatívny pocit.
A Kamélia, ešte ma napadlo...
Dúfam, že o tom tiež napíšeš
KameliaB
KameliaB
Rusalka, nuž neviem, či sa k ním dopracujem
Derechura, veru treba
Kamelia mia aj Johanidesová :) - odpovede na svoje nekonečné otázky dostávame asi stále
Len asi nie vždy ich počujeme ...
chápeme ...
akceptujeme ...
Mon ami,
Rusalka, že či o tom potom napíšem,
Kamelia mia - dostať odpoveď, aj keď sa nepýtaš ?
Také milujem aj ja :)
Mon ami, telepatické stretnutia
Kamelia mia - ale poznáš, len im hovoríš inak :)
Ja si myslím, že dokonca nie len raz :)
A predsa je "déjà vu" furt originálne.
Tým, ako ho prežije konkrétny človek :)