KameliaB

  -  Deti! Okamžite ku mne!   Mate na to desať sekund! Už len devať! Už len osem!  A ty moja zlata už ľem tri!

  -  Ste sa poďakovali za večeru?   -

  - Ďakujeme za večeru. -

  - Okéj. Pohov, rozchod, spievať! -

  - To, toto je čosi strašne. To  dzeci zozkazuju matke! Aľe najhorše je to, že oni sebe  myšľa, že ked možu rozkazovac matke, že možu rozkazovac i ocovi. Omyl! Ňe,ňe, ňe, mojo zlate. V živoce to ňemalo na sebe skafander, a sebe myšľi, že može ľitac do kozmu. Hééj, šak oni su špičkove i piloci, i potapači i kozmonauci, aľe ľem raz! Ľem raz!  Aľe co ja chcem, co ja chcem, ked oni to maju dedične. Ked matka rozkazovala svojej matke a tota rozkazovala zaše svojej matke, ta ňeni to dedične?

  - Joj, muj ocec neboščik, mal taku pravdu, a keľo som še ho nakritizoval, .. Tu ľem idze o to, co s teho budze? Či to sebe budze schopne  dajaku rodzinu založic, či to vobec budze schopne s dakym žic?  Aľe šak kukaj, treba vobec o take daco ušilovac? Šak každe druhe manželstvo še rozvadza, vo veľkych mestoch dva s troch, ta naco toto ? Treba ci ženu?  Možu ce obvinic že ju tyraš. Treba ci dzeci? Možu ce obvinic, že ich tyraš. Treba ci psa? Tyž ce možu obvinic, že ho tyraš.  To  asi najľepši žic jak toten pustevnik a z nikym nič nemac..

  -  Aľe ci povim, moja zlata, že ked tebe dakto zochce , tu še mi pridze podpisac, jak u doktora informovany suhlas, že som ho varoval!  A ňech še mi nechodzi na tebe žalovac, bo  mu ukažem  bumažku  a budze spokojny!  Šak to je šicko toto proti Hospodinovi, a dojdze na mojo slova, ešči pridzece ku mne mi hvarec: tatko si mal pravdu.. len vydržte , zatiaľ sa všetko splnilo, čo som povedal.

  -  Deti a  keď si pôjdem ľahnúť, nezabudnite poriadne kričať a dupotať...lebo nebude take že: tatko daj, daj, daj.. ale ja zastavim finančne toky a potom budete vedieť, čo je to otec