KameliaB

V Karpatoch su domki, to žadna novina,
že dim v každim kuce, ňemaju komina.
Do pujda su dzvierka, človek jich otoči
ked v chiži veľo dimu a ščipe ho v oči.
Dim vichadza na pujd, tam ludza slaninu
bo v žime sebe každi zakoľe tu šviňu.
Jak še navarelo alebo napieklo
zavre gazda dzvierka, bi ostalo ceplo.

V žime večar dzeci vysluchuju dzedu
ktori jim rozpravia a ženi zaš predzu.
Jedneho večera vietor i šňeh zmieta
pocichi sebe vešol cigan do prikľeta.
A stamac zaš na pujd hňed hore rebrinu
bo už vo dňe vidziel višec tam slaninu.
Odvaliel sebe falat, chitro zošol dolu
pocichi von višol,  žebi ňemal smolu.

Až jak gazda vijdze na pujd, ruka mu ovladla
šak z calej slaniny viša ľem zubadla.
"No čekaj, zbujňiku! Šak ti to odbečiš!
Pric ľem po ostatek! Potom še viliečiš!"
Vibral dzvierka s pujda a na totu dzieru
položiel na prutki hrubeho papieru.
Potom ho posipal zo šečku i slamu
šak to ľehke veci, prutki še ňezlamu.

Ciganovi vera ňedalo pokoja
vše na ten ostatek mišlienki še stroja.
Potarlina zvikla bic dobra s fizolu
"Jak ja bi ju mohol-slaninu dostac dolu?
Vežňem sebe kutač, s tim mi ľehko pujdze,
človek še ňenazda, na co še to ujdze."
A tak vistrojeni, vkradnul še do domu
ňemišľac, že kľepec čeka ho pri tomu.

Jak stupiel na papier, veľki strach ho zašol
stojuci z pujda dnuka spadol a v chiži še našol.
"Ta co to?!" sebe myšľi, " peruňi tišice?!"
"Pochvaľeni Pan, reku -  kutač ňekupice?"

A co z ňim gazda zrobiel, to sebe domišľice!


Vysvetlivky:
dim - dym
pujd - pôjd
prikľet - pitvor
ludzic slaninu - údiť slaninu
ženi predzu - ženy pradú
odbečic - odplakať
potarľina - podhrdlina (pochúťka zo zabíjačky)
fizola - fazuľa
peruňi tišice! - tisíc hrmených!